Varna. Tretie najväčšie mesto Bulharska, rozprestierajúce sa na pobreží Čierneho mora, ktorého súčasťou je aj známe letovisko Zlaté piesky. Naplánovať si dovolenku v zľahka postkomunistických hoteloch za relatívne lacné peniaze je veľmi pekná vec. Spojiť to však s aktivitami, ktorým sa oddávate celoročne, je už celkom dobrá výzva na time-management. Tento rok sme sa rozhodli stráviť dva týždne dovolenky na polovicu aktívne a na polovicu klasicky, ľahkým opekaním a zahnívaním priamo na pláži, ktorá mala naozaj fantastický štrkopiesok.
Takže sme sa vydali do Varny na dovolenku a aj na letné gasshuku, ktoré organizoval náš priateľ Leonid Karavaev. Traja mušketieri z Hikari dódžó – Kristína, Adriana a Marián. Cena ubytovania? Priam úžasná!!! Išlo o bývanie v univerzitnom internáte. Cena zodpovedala komfortu. Nesporná výhoda univerzitného komplexu na kopci bola tá, že do dódžó bolo pešo asi 60 sekúnd. Ak ste si po ceste dali kávičku, tak 10 minút a šesťdesiat sekúnd. Telocvičňa je klimatizovaná, čo pridávalo percentá k nadšeniu, ale na podlahe ste si museli dávať trošku pozor na nerovnosti, čo zase trošku uberalo percentá nadšenia. My sme však vychovaní v tvrdých podmienkach školských telocviční v Košiciach a tak sa nám nepodarilo dospieť k úrazu.
Keďže sme prišli o niečo skôr, tak sme sa mohli päť dní plne venovať aklimatizácii na pláži, spoznať plážové bary a večer tých niekoľko reštaurácií v okolí. Raz, keď sa ukazovalo horšie počasie, sme si spravili poznávací výlet do centra Varny (neskôr, keď sa v priebehu dvoch hodín opäť vyčasilo, sme to trošku oľutovali, pretože viac ako polhodinová cesta takmer neklimatizovaným autobusom chce hneď po vystúpení aspoň mierne pivové osvieženie a prebratie k životu).
A od utorka sme sa pustili do nového denného režimu. Ráno od 10.30 do 13.30 intenzívny džódó tréning pod vedením René senseia. Po rannom tréningu nasledovala takmer dokonalá obedňajšia prestávka do 16.30, počas ktorého sa naše trio vydalo na zrýchlený presun dole kopcom na pláž (1,1 km nám trvalo cca 15 minút – tiež súčasť intenzívneho tréningu). Po tom, ako sa Adriana a Kristína pogrilovali na slnku a priebežne namočili v mori a Marián sa najprv namočil v mori a potom sa pokúšal uschnúť v najbližšom bare v tieni, sme sa spoločne, tentokrát bohužiaľ hore kopcom rýchlo presunuli do internátu a následne do telocvične. Adrianin nápad, ktorý navrhla hneď v prvý deň a to vyšľapať kopec každý deň o minútu menej, bol hneď zamietnutý. Iaidó tréning pre iaidistov od tretieho danu hore a tých, ktorí boli na rannom džódó tréningu, viedol René a Peter sensei, za pomoci všetkých rokudanov vrátane Mariána senseia.
A takto nám to pekne v pracovnom tempe ubiehalo štyri dni, až do piatku, kedy prebehli doobeda skúšky v džódo a neskôr iaidó. Ako skonštatoval organizátor Leonid sensei, po prvýkrát po 14 rokoch, je na gasshuku zastúpené aj iné ryuha ako Muso Shinden Ryu a to nielen členmi, ale aj oficiálnym učiteľom Tamiya ryu, ktorým bol náš Marián sensei.
V sobotu a v nedeľu, dokopy sedem hodín cvičenia. Sedem ľudí, ktorí boli rozdelení na dve skupiny. Skupinu Chuden si vzala na starosť Adriana. Spolu s ňou si prešla všetky kata tejto skupiny aj Kristína a dvaja členovia Tamiya rodiny z Rumunska – Nina a Catalin, sa naučili všetky tieto kata. Rumunsko má teraz veľmi dobrý základ na ďalší rozvoj koryu a pravidelné cvičenie kata skupiny Chuden.
Marián sensei sa okrem celkového dohľadu nad celým cvičením, venoval hlavne ďalšej dvojici z Rumunska – Georgimu a Mirčemu, ktorí mali trošku problém s katami v sede, tak sa spoločne pustili do prebrusovania vedomostí kata v stoji z časti Koran no Maki.
Na konci každého dňa bolo enbu, kde všetci ukázali, čo sa v priebehu dňa naučili. Je veľmi príjemné skonštatovať, ako výrazne sa dá pokročiť pri intenzívnom cvičení a dohľade skúsených učiteľov. Úroveň cvičenia priateľov z Rumunska sa výrazne zvýšila a obaja učitelia im nakoniec kládli na srdce, aby v cvičení pokračovali, aby si pomáhali navzájom a učili jeden druhého to, čo sa naučili za dva dni.
A v nedeľu sa gasshuku skončilo, lebo všetko sa raz musí skončiť. Tí, čo odchádzali až v pondelok, prevažne letecky, do Holandska, Nemecka, Švajčiarska, Belgicka a samozrejme Slovenska, sa večer stretli v plážovom bare na spoločnej večeri. René sensei si odbehol zaplávať, Peter sensei sa naopak vynoril z mora ako malá žltá kačka a pridal sa k ostatným.
Členom Hikari dódžó ostali ďalšie tri dni, ktoré dokonale využili najmä na oddych na pláži, regeneráciu a na úsmevnú rekapituláciu gasshuku.
