Začiatok novembra nás zaviedol do nemeckého Mníchova, kde sa uskutočnili 33. Majstrovstvá Európy v iaidó. Na jednom mieste sa stretli reprezentanti z 26 krajín, aby si zmerali svoje sily, vymenili skúsenosti a ukázali, kam ich priviedli hodiny tréningov, disciplíny a vytrvalej práce. Pre naše dódžó to boli 3 intenzívne dni plné kvalitného iaidó, nových poznatkov, súťažného napätia, radosti z úspechov, ale aj skúseností, z ktorých môžeme čerpať pri ďalšom napredovaní.
Víkend sa začal v piatok seminárom pod vedením japonskej delegácie. O svoje vedomosti a skúsenosti sa s nami podelili Takahiro Kumeda a Akihito Maruoka, obaja držitelia 8. danu Kyoshi. Počas seminára sa zamerali na všetky dôležité aspekty ZNKR iaidó, pričom upozornili na technické detaily, princípy a nuansy, ktoré často rozhodujú o kvalite prevedenia jednotlivých techník. Popoludní sa účastníci rozdelili do skupín podľa technických stupňov a pokračovali v tréningu pod priamym vedením japonských senseiov. Bola to skvelá príležitosť nielen zdokonaliť svoje techniky, ale aj získať nový pohľad na vlastnú prax a pripomenúť si, že aj v zdanlivo dobre zvládnutej technike je vždy priestor na zlepšenie.
V sobotu presne o 9:00 sa slávnostným otváracím ceremoniálom začali samotné Majstrovstvá Európy. Atmosféra bola plná očakávania a súťažného odhodlania. Naše dódžó reprezentovala štvorica: Vincent (shodan), Tomáš (nidan), Adriana (godan) a Marián (rokudan). Ako prví sa na súťažnú plochu postavili Vincent a Tomáš. Obaja predviedli výborné výkony a zo svojich skupín postúpili z prvého miesta. Ich úspech následne zopakovala aj Adriana. Mariánovi sa napriek veľmi kvalitnému výkonu tentoraz postup vybojovať nepodarilo.
Vo vyraďovacej časti pokračoval najďalej Vincent. Sústredenými výkonmi a odhodlaním sa prebojoval až na stupne víťazov, kde si vybojoval fantastické 3. miesto. Jeho bronzová medaila sa zároveň stala jedinou medailou slovenskej reprezentácie na tomto šampionáte. Tomášovi a Adriane sa tentoraz podarilo zastaviť pred semifinále. Adriana si však z Mníchova odniesla ešte jedno významné ocenenie. V kategórii godan získala cenu Fighting spirit, ktorá je krásnym uznaním jej bojovnosti, odhodlania a prístupu na súťažnej ploche.
Nedeľné dopoludnie patrilo tímovej súťaži. Slovenský štvorčlenný tím z nášho dódžó zastupovali Vincent a Adriana. V základnej skupine nás čakal domáci tím Nemecka a reprezentácia Talianska. Súboj s Nemeckom sa nám podarilo bez problémov zvládnuť, no Taliansko bolo tentoraz nad naše sily. Situácia v skupine bola napokon mimoriadne vyrovnaná, každá krajina zaznamenala jedno víťazstvo. O postupe tak rozhodoval počet získaných vlajok zo všetkých zápasov. V tomto hodnotení sa nám, žiaľ, nepodarilo získať dostatočný počet a tak sa naša cesta tímovou súťažou skončila už v základnej skupine.
Tým sa však nedeľný program ani zďaleka nekončil. Po tímových zápasoch nasledovali skúšky na technické stupne a práve tie priniesli nášmu dódžó ďalší dôvod na radosť! Vincent úspešne získal 2. dan a Adriana 6. dan! Obom srdečne blahoželáme. Za týmito výsledkami sa skrýva množstvo hodín tréningu, disciplíny, trpezlivosti a odhodlania. Nové technické stupne sú zaslúženým ocenením ich doterajšej práce, ale zároveň aj začiatkom ďalšej etapy na ceste iaidó.
Každé majstrovstvá prinášajú víťazstvá aj prehry, radostné okamihy aj chvíle, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad tým, čo môžeme nabudúce urobiť lepšie. Z Mníchova si odnášame bronzovú medailu, ocenenie Fighting spirit, dva nové technické stupne a množstvo cenných skúseností. No predovšetkým si odnášame vedomie, že za každým úspechom stojí veľa práce, podpory a ľudí, ktorí nám pomáhajú napredovať. Všetkým našim reprezentantom patrí veľké poďakovanie za ich úsilie, nasadenie, odhodlanie a ochotu neustále na sebe pracovať. Každý z nich prispel k reprezentácii nášho dódžó a slovenskej federácie svojím vlastným spôsobom. Sme hrdí na to, čo sa im podarilo dosiahnuť, a vážime si aj všetko úsilie, ktoré tomu predchádzalo.
Osobitné a úprimné poďakovanie patrí nášmu učiteľovi Mariánovi. Jeho úloha počas celých majstrovstiev bola pre nás nesmierne dôležitá. Bol nám oporou nielen ako tréner a kouč počas súťažných zápasov, ale aj ako človek, na ktorého sa môžeme spoľahnúť v každej situácii. S veľkou ochotou, trpezlivosťou a osobným nasadením sa postaral o našu prípravu, povzbudzoval nás, usmerňoval a pomáhal nám zvládnuť nielen náročné súťažné chvíle, ale aj skúšky na vyššie technické stupne. Veľmi si vážime čas a energiu, ktoré nám venuje, jeho neustálu pomoc, ochotu odovzdávať svoje vedomosti a podporu, ktorú každému z nás poskytuje. Za jeho vedením sa neskrýva iba snaha o dosahovanie športových výsledkov, ale predovšetkým úprimný záujem o náš osobný a technický rast. Práve takáto podpora nám umožňuje posúvať vlastné hranice a s väčšou istotou pokračovať na našej ceste.
Mníchov je za nami, no cesta iaidó pokračuje ďalej. Čakajú nás nové tréningy, nové výzvy, ďalšie súťaže a množstvo príležitostí na zlepšenie. Uvedomujeme si, že skutočný pokrok neprichádza zo dňa na deň. Rodí sa z pravidelnej práce, trpezlivosti, pokory a ochoty učiť sa aj z vlastných chýb. Medaila je krásnou odmenou, nový dan významným míľnikom, no ani jedno z toho nie je konečným cieľom. Každý dosiahnutý úspech nám otvára dvere k ďalšiemu poznávaniu a pripomína, koľko toho ešte môžeme objaviť. Pred nami je ešte dlhá cesta. A práve v tom spočíva krása iaidó, nikdy neprestať hľadať, učiť sa a posúvať sa vpred. Krok za krokom, tréning za tréningom. Spoločne.
Ďakujeme všetkým našim reprezentantom, nášmu senseiovi Mariánovi a všetkým, ktorí nás na tejto ceste podporujú. Mníchov nám priniesol krásne spomienky. My si z neho odnášame motiváciu pokračovať ďalej!
