Po roku sme v Košiciach opäť privítali nášho učiteľa, Patrik senseia, ktorý priletel už vo štvrtok. Chladnejšie počasie nás neodradilo od tradičnej večernej prechádzky historickým centrom mesta a príjemnej večere. Prvé spoločné chvíle vždy nastavujú tón celému víkendu.
V piatok dopoludnia sa uskutočnil súkromný tréning pre Mariána a Adrianu, zameraný na dôkladnú prípravu na blížiace sa skúšky. Večer patril už tadične džódó, kde sme sa už všetci zišli v dódžó, precvičili si základné techniky a navodili si spoločnú tréningovú atmosféru.
Tohtoročný letný seminár sa niesol v priateľskom a medzinárodnom duchu. K našej radosti sa k nám opäť pridali priatelia z Budapešti a Nového Sadu, čím sa celé podujatie prehĺbilo nielen po technickej stránke, ale aj po tej ľudskej. Spoločné tréningy a večerné rozhovory nám znova pripomenuli, že budó nie je len o meči, ale aj o vzťahoch, ktoré pri cvičení vznikajú a rastú.
Sobota ráno sa začala spoločným čistením dódžó, tradíciou, ktorá plní nielen praktický účel, ale aj úlohu príjemnej rozcvičky. Tréning bol venovaný najnovším zmenám v ZNKR kata, ktoré boli predstavené na nedávnom centrálnom seminári v Japonsku a tiež na high-grade seminári v Belgicku. Prešli sme si všetkých 12 ZNKR kata, s dôrazom na detaily, pochopenie princípov a priestor na individuálne precvičovanie.
Večer sme zakončili pri spievajúcej fontáne, spoločná večera, uvoľnená atmosféra a pohárik vína vytvorili priestor na smiech, zdieľanie zážitkov a prehĺbenie priateľstiev.
Nedeľné dopoludnie pokračovalo nácvikom enbu na blížiace sa skúšky a Majstrovstvá Európy. Popoludní sme intenzívne prechádzali Tamiya ryu kata, ktoré sme už predtým detailne rozoberali na predchádzajúcich seminároch s Mariánom, tentokrát však s dôrazom na ďalšie technické a interpretačné prehĺbenie pod vedením nášho hlavného učiteľa.
Záver seminára v nás nezanechal len fyzickú únavu, ale aj pocit vďačnosti, za možnosť zdieľať priestor, ticho, pohyb a sústredenie s ľuďmi, ktorí chápu cestu rovnako ako my. Každý tréning, rozhovor či úsmev bol pripomienkou toho, že budó nie je len o technike, ale najmä o osobnom raste, trpezlivosti a hlbokom rešpekte – k učiteľom, k sebe navzájom aj k samotnej ceste.
