Uprostred horúceho júnového víkendu sa na brehu Dunaja opäť rozozvučal tichý dialóg čepelí a mentálneho sústredenia. Budapešť sa na dva dni stala miestom stretnutia troch dojo, z Košíc, Srbska a domáceho maďarského, ktoré spojila spoločná vášeň. Pod vedením nášho senseia Mariána sme sa ponorili do hlbín koryu kata našej školy Tamiya ryu.
Na seminári sme nadviazali na náš marcový tréning, ktorý sa stal silným pilierom pre ďalší technický aj mentálny rozvoj. Už dlhšie kráčame touto cestou spolu, no každé spoločné stretnutie odhaľuje nové vrstvy poznania a prehlbuje vzťah k tradícii. Opakovali sme kata, ktoré sme si v marci osvojovali, no tentoraz sme ich precvičovali s väčšou istotou a chápaním. K nim sa pridali nové formy, ktoré nás poriadne potrápili, ako skúšky, ktoré preveria nielen presnosť pohybu, ale aj silu sústredenia a vôle.
Sobota vyvrcholila enbu, kde každý z nás predniesol svoj tichý prejav úcty k tradícii formou kata. V nedeľu sme sa ponorili do výnimočného nácviku formy Chojo, jemne a precízne, s dôrazom na detail. A práve tu sme objavili ďalších “jumping masters” z Košíc, ktorí preleteli cez dojo s ľahkosťou a odhodlaním.
Večer nás spojil ako vždy, v našej obľúbenej reštaurácii, kde meče na chvíľu odpočívali a priestor dostal smiech, priateľstvo a spoločné spomínanie. Po dni plnom intenzívneho tréningu padlo stretnutie pri stole ako zaslúžená odmena. Budapešť pulzovala koncertom Imagine Dragons, no my sme si vytvorili vlastný ostrov pokoja a spolupatričnosti uprostred rušného mesta. Takéto chvíle pripomínajú, že cesta meča nie je len o technike, ale aj o putách, ktoré sa medzi cvičencami časom utvoria.
Dva dni plné horúčavy, potu a sústredenia sa skončili, no vnútorný oheň zostáva. Odchádzali sme unavení, ale naplnení. Silnejší, pokojnejší, motivovanejší. Cesta meča nekončí, len pokračuje ďalšou kapitolou. A tú si napíšeme už začiatkom septembra v Košiciach. Spoločne rastieme, spoločne sa posúvame ďalej.
